Aké je Byť Synom Pabla Escobara

Juan Pablo Escobar sa narodil v Medeline v roku 1977 a mal asi naj neobyčajnejšie detstvo aké si vie človek predstaviť. Bol pod neustálou ochranou toho, čo opisoval jeho otec ako “zločinecká armáda” a stretol sa s najznámejšími kolumbijskými zločincami tých čias. Jeho otec, najväčší drogový magnát a šéf všemocného Medelinského kartelu, si držal rodinu blízko pri sebe, aj keď to znamenalo skrývať bossa v jednom z luxusných domov.

Samozrejme, rodina prekypovala peniazmi. Odhaduje sa, že na začiatku 90. rokov jeho čisté bohatstvo dosahovalo 30 miliárd dolárov. Keď mal Juan Pablo 11 rokov, vlastnil zbierku 11 motoriek.

V určitom bode som mal toľko peňazí, že už som nemal prehľad. – Povedal raz Pablo Escobar svojmu synovi na jeho vtedajšie kokainové bohatstvo.

Pablo Escobar bol prenasledovaný políciou a zabitý 2. decembra 1993. Podľa niektorých správ, práve rozhovor so synom im pomohol dostať ho. Juan Pablo, keď mal 16 rokov, v jednom kolumbijskom rádiu povedal, že by sa rád pomstil.

V dôsledku rozpadnutia Medelinského kartelu, Juan Pablo so svojou matkou a sestrou ušli do Mozambiku a potom sa usadili v Argentíne. Aj dnes žije v Buenos Aires, kde prijal meno Sebastian Marroquin a stal sa architektom.

Z počiatku sa zdráhal, aby bol verejne spájaný s otcom, ale v posledných rokoch od toho trochu upustil. V dokumente z roku 2009 “Sins of my father” (Hriechy môjho otca) cestoval do niekoľkých krajín a ospravedlnil sa synom obetí jeho otca.

Neskôr v roku 2004 vydal knihu, Pablo Escobar My father, ktorá sa stala medzinárodným bestsellerom a nezhoduje sa s novou verziou Narcos-u na Netflix-e.

Juan Pablo hovorí, že potom čo počul niekoľko príbehov od iných ľudí, chce dať veci na pravú mieru. Určite ma na to všetko iný pohľad.

Prinášame vám rozhovor od Setha Ferrantiho, ktorý bol prepustený z väzenia v roku 2014 po 21 rokoch odsedenia si za nenásilne trestné činy s  drogami. Za svoj pobyt napísal knihy o väzenských gangoch, mafií atď.

Rozhovor

• Seth Ferranti: Pre svet znamená Pablo Escobar úplne niečo iné ako pre teba. Môžes vysvetliť rozpor, ktorý cítiš?

Juan Pablo Escobar: Pablo Escobar je môj otec a cítim k nemu nepodmienečnú lásku. Ale táto láska mi zabránila rozpoznať veľkosť jeho zločinov. Nie som pyšný na jeho zločiny. Bol to človek, ktorý prekročil všetky medze a pravidlá spoločnosti.

Ale nikto o ňom nehovorí ako o človeku. Je spájaný najmä s korupciou, vďaka ktorej fungovala jeho organizácia. Všetko ostatné je o ňom ignorované. Môj otec bol mužom extrémov. Rovnako som ho miloval aj nenávidel. Bol lojálny, inteligentný, zábavný, jednoduchý, šľachetný a láskavý k rodine, ale zároveň nemilosrdný k nepriateľom. Bol rád, keď mohol pomáhať chudobným a ja som vyrastal s ľudskými hodnotami. Bol to určite človek, ktorý ľudstvu ukázal cestičky bez toho, aby niekam museli cestovať.

Nie som jeho sudcom. Mojou úlohou v živote je byť súčasťou jeho rodiny. Som jeho synom, nie katom. Kým žil, vyčítal som mu jeho zločiny a žiadal ho, aby s nimi skončil. Žiadal som ho, ale v konečnom dôsledku si aj tak urobil po svojom.

• Aké to bolo, keď si bol dieťa a všetko to, sa dialo okolo teba? Uvedomoval si si rozsah toho, čo sa deje?

Nikto z nás si neuvedomoval tú pohromu, ktorá sa diala. Boli sme zaslepení luxusom a mocou.

V tej dobe nebol obchod s drogami tak démonizovaný ako to je dnes. Veľká časť kolumbijskej spoločnosti bola fascinovaná zarábaním peňazí spojeným s nelegálnym obchodom a rozsahom akým dokázal môj otec. Kongresmani, sudcovia, policajti, vojaci a najvyššie hlavy štátu boli spájaní s ideológiou peňazí, ktoré im poskytoval môj otec.

Títo ľudia čakali v kancelárií môjho otca, aby si s ním mohli pokecať o ďalšom prepravení koky. Fungovala tam taká korupcia, že si môj otec ako prvý dokázal prepravu drog poistiť, a tým si zaistiť 100 percentnosť v drogových operáciach.

Ale Kolumbia a ostatné štáty nehovoria o korupcií a presadzujú verziu, v ktorej je zlý len Pablo Escobar.

• Čo si myslíš o tom, ako vykresľuje Narcos život tvojho otca? Presnejšie, ako ďaleko je od pravdy?

Tento seriál je ďaleko od pravdy. Podľa mňa vytvárajú v mladých pocit, že stať sa drogovým dílerom je najlepšia vec na svete. Je to škoda, že tieto druhy príbehov sú vysielané.

Pripadá mi veľmi čudné, že Netflix odmietol moju pomoc a rady pri natáčaní. Nechcú skutočnú pravdu.

Všetci majú silný obchodný záujem o postavu Pabla Escobara a vnímajú ju ako produkt. Nikto nemá vážny záujem porozprávať jeho príbeh taký ako bol. Dokonca ani udalosti, ktoré naznačovali históriu mojej krajiny nerešpektujú v tomto seriály. Jediné, čo dokázali je uraziť krajinu a obete násilia.

• Prečo si myslíš, že bol tvoj otec tak uctievaný medzi ľuďmi?

Môj otec pomohol tisícom chudobných rodín v Kolumbií, a to mu vynieslo rešpekt obrovských segmentov našej spoločnosti. Chcel spravodlivosť v rôznych odvetviach Kolumbie, na ktoré štát pozabudol.

V Kolumbií je veľmi málo rodín pri peniazoch a môj otec bol solidárny s nižšími triedami. Vybudoval to, čo mal urobiť štát – školy, nemocnice, kurty, športové, kultúrne centrá a tisíce domov.

Zamestnal tisícky ľudí, legálne aj nelegálne. Politici nemali radi, keď niekto pomáhal ľuďom. Začali ho prenasledovať, a tak nemohol dosiahnuť svoj cieľ – stať sa prezidentom Kolumbie.

• Tvoja kniha bola vydaná v španielčine a vychádza aj v angličtine: Čo to pre teba znamená mať vydaný príbeh v angličtine?

Prvý krát majú Američania v rukách príbeh Pabla Escobara. Je dôležité, aby bolo známe, ako všetky drámy videl on, pretože doteraz bolo všetko publikované len z oficiálnych zdrojov, tak ako im to vyhovovalo. Kniha je bestsellerom a bola preložená do ôsmich jazykov. Je to najsťahovanejšia kniha v celej Latinskej Amerike. Nemôžeš klamať čitateľa, a čiastočne je kniha úspešná preto, lebo v nej odhaľujem veľmi kruté príbehy, ale 100 pravdivé.

Keď si niekto prečíta knihu a bude chcieť byť ako Pablo Escobar, znamená to, že som si zle odviedol svoju prácu. Je to skôr varovný príbeh.

• Aký je tvoj názor na súčasný stav obchodu s kokaínom a vojny proti drogám?

Nič sa v Kolumbií a vo svete nezlepšilo, pokiaľ sa jedná o otázku s drogami. Naopak zhoršuje sa to. Bude sa musieť zmeniť spôsob akým sa problém rieši. V súčasnej dobe je viac kokaínu ako kedysi a je stále na vzostupe. Chytia, zabijú alebo uväznia veľké ryby, ale vždy ich nahradia noví. Úrady hrdo oznámili, že znížili Medelínsky kartel, Cali kartel a North Valley kartel atď., ale stále nie je zničený obchod s kokaínom a drogy sú stále v uliciach.

Kokaín nikdy nezmizne a priznajme si, je to príliš lukratívne podnikanie, aby vymizlo. Najväčší obchodný zisk nikdy neopustí územie US a nerušene tečie do amerického finančného systému. Nemyslím tým, že US sú posadnuté kokaínom, ale robia s obrovskými peniazmi, ktoré ho produkujú. Peniaze, ktoré sa kúpu v krvi po celej Latinskej Amerike.

Aj keď Miami, Los Angeles, New York, Chicago, Boston, Washington odmietajú túto skutočnosť, nie je jediné miesto v US alebo na svete, ktoré by mohlo vyhlásiť, že je čisté od drog. Ďalším paradoxom je, že legálne drogy ako alkohol a cigarety zabijú ročne viac ľudí ako kokaín.

• Tvoj otec tvrdo bojoval proti tomu, aby ho deportovali. Prečo myslíš, že to tak cítil?

Môj otec rovnako ako iní kolumbičania veril, že ak Američania nedokážu spravodlivo hodnotiť svojich krajanov ako môžu kolumbičanov?

Podmienky nerovnosti v USA sú obrovské. Môj otec unikal spravodlivosti USA, lebo vedel, že by nedostal spravodlivý a nestranný trest. Dôkazom je Carlos Ledher a ďalší, ktorí boli vydaní do US a ešte tam stále hnijú.

Cítim sa lepšie, keď viem, že otec je pochovaný v Kolumbií namiesto toho, aby bol väzňom v US.

Zdroj: Pôvodný článok tu theinfluence.org