Retro Turistika
K vrcholu ostáva necelých 150 výškových metrov. Kovové cvoky hrubých horských topánok cinkajú o kamenný chodník a udávaním rytmu pripomínajú bubeníkov na dávnych vesliciach. Kožené popruhy bergenu vŕzgajú a dopĺňajú sa so zvykom vetra, pred ktorým sa chránim vojenským prevlečníkom. Ľudia na chodníku sa občas obzrú, čo za exota im to spestruje cestu. To sa stáva, keď vás pochytí retro hiking.
Ísť vo výbave ktorú za modernú naposledy považovali zrejme naši starí otcovia, aj to ešte pred založením rodiny, môže v dobe všadeprítomného gore-texu znieť ako sebatrýzeň. Tento pozvoľna sa šíriaci trend však patrí medzi málo známe súčasti životného štýlu/hnutia zero waste. Zjednodušene sa dá povedať, že na turistiku či pobyt v prírode využíva staré vybavenie, no zďaleka sa nemusí ísť o kúsky, ktoré si pamätajú časy tatíčka Masaryka. Zväčša ide o vojenské prebytky (čo nie je prinajmenšom v bývalom Československu, domove špecifickej odnože trampingu, žiadna novinka), ale aj novovyrobené súčasti výstroje v starom štýle.
Textil, koža a kov, to sú materiály, s ktorými si musíte vystačiť pri retro turistike. Pozvoľna sa pritom objavujú aj zatiaľ malé firmy, v ktorých dielňach ožívajú neprávom takmer zabudnuté, no veľmi funkčné dizajny odevov a výstroje. Páčilo sa vám jednoduché, no funkčné vybavenie, v ktorom svoje objavy robil Indiana Jones? Všetky súčasti sú vám k dispozícii, použité i nové. A niektorí idú ešte ďalej do minulosti, stačí si vygoogliť známe meno Thor Heyerdahl. Komu nevonia turistika, môže skúsiť prekonať oceán na slamenej lodi.
Každý má svoj dôvod
Som na vrchole, malá vlajka sa trepoce vo vetre ako malá pripomienka, že to je stále slovenská strana pohoria. Bergen ide dole z ramien, zaslúžim si oddych. Vyberám plechovú škatuľku s benzínovým varičom. V tejto výške aj teplote si už klasická plynová kartuša spytuje hranice použiteľnosti a veľkoryso prenecháva miesto svojmu funkčnejšiemu kolegovi. Blíži sa čas, keď si dobre vychovaný muž i dáma doprajú šálku čaju….teda ktorákoľvek doba. Plechový hrnček sa ocitá na plápolajúcom plameni, ktorý svojimi pohybmi vo vetre tancuje duet s vlajkou.
Motivácie, ktoré ľudí vedú k tomuto trendu, sú tak rôznorodé, ako prvky, z ktorých sa zrodil, a do toho musíme započítať aj geografické okolnosti. Na západ od nás hovorí najčastejšia teória o tom, že komusi sa zapáčilo táborenie a výlety skupín oživenej histórie, tzv. reenactment, ale bez tej vojenskej vrstvy. U nás, kde vďaka kombinácii trampingu a socialistického zásobovania spotrebným tovarom bolo používanie vojenských prebytkov vždy akosi normálne, sa najčastejšie objavuje ekologická motivácia. Teda využívanie materiálov s čo najmenšou uhlíkovou stopou, vyrobené z lokálnych a obnoviteľných zdrojov. A potom je tu tretia, prekvapivo častá motivácia
Hranice komfortnej zóny v nedohľadne
Schádzam o kus nižšie a nachádzam miesto na táborenie. Malý oheň, zopnutie celty nad hlavou, pláštenka pod seba a nohy zabalené do vlnenej deky. To mi musí vystačiť, dej sa čo dej. Uhlíky hrejú, občas sa na výlet vyberie malá iskra, ale bavlnenou celtou neprenikne. Posledná šálka čaju, vlnená komfortérka na hlavu a môžem si nechať zdať svoj zálesácky sen.
Komfort, ktorý vám dopraje moderný ľahký spacák, bude v podmienkach celty a deky len sladkou spomienkou. Paradoxne to je veľmi častý dôvod, pre ktorý sa na tento koníček mnohí dali: vystúpenie z komfortnej zóny, zakalenie tela a posunutie prahu znesiteľnosti. Medzi prvých retro hikerov patrili páni stvárňujúci horské jednotky rôznych strán druhej svetovej vojny. V tom čase nebol priestor pre akúkoľvek zmäkkčilosť, aj preto sa príslušníci horských jednotiek právom stávali legendami. A veľa tých, ktorí sa stvárňovaniu histórie venujú, chceli zažiť a vyskúšať, čo museli títo elitní vojaci zakúsiť. No ak nepatríte k ľuďom, ktorí na horách žijú a nemajú veľmi čo stratiť, aj skúsenejší retro hikeri odporúčajú používať modernú obuv, laná, a predovšetkým lekárničku. Nie všetko musí byť retro, niekedy ide o život. A pritom má ísť predovšetkým o dobrodružstvo.
Svet ženú vpred v istom období nové myšlienky, inokedy sa ľudstvo obracia do minulosti, aby v nej našlo pevnú pôdu pod nohami – tá sa s rýchlym spoločenským vývojom často stráca. Jednou z tých zabúdaných súčastí ľudstva je skutočné gentlemanstvo. Skutočné v tom, že sa netýka len obliekania a ovládania etikety, ale vyznačuje sa najmä morálnou konzistentnosťou, spôsobom uvažovania, sebadisciplínou, neustálnym zdokonaľovaním ducha aj tela či kultúrnou úrovňou.
