Obracanie sa do minulosti pre inšpiráciu a poučenie patrí k jednému z pilierov klasického vzdelania. Je to pochopiteľné, pretože napriek nášmu sklonu vnímať sa ako jedinečné bytosti, niekto v minulosti už riešil podobné problémy, aké máme my dnes. A nielen jeden. Zvyčajne môžete preskúmať celé spektrum najrôznejších riešení a ich dôsledkov. Bohužiaľ, absolútna väčšina moderných mužov sa pri hľadaní svojej inšpirácie dopúšťa jednej veľmi podstatnej chyby. Je ňou romantizovanie.

Na začiatku

Najskôr moja kvalifikácia pre túto tému, nech sa vyhneme hádkam ad hominem. Historickú literatúru čítam od detstva. Odjakživa ma zaujímali tzv. malé dejiny (zjednodušene každodenný život, myšlienkový svet ľudí v minulosti a pod.) a vojenská história. Po skončení VŠ som si doprial pár rokov aj na štúdiu histórie, vďaka čomu som neskôr pôsobil v redakcii Historickej revue. Dvanásť rokov som sa venoval historickému šermu v jeho scénickej i športovej podobe, podobne reenactmentu. Obdobia, ktoré som stvárňoval, som musel mať dosť podrobne naštudované.

Keď som sa pred rokmi po jednej osobnej katastrofe musel úprimne pozrieť do zrkadla, veľmi sa mi nepáčilo, čo som tam uvidel. Chcel som to všetko zmeniť, od myslenia cez fyzickú stránku až po každodennú rutinu. Moja budúca pani manželka mi vďaka priaznivým okolnostiam mohla pomerne dobre predstaviť klasickú gentlemanskú kultúru, do ktorej štúdia som sa pohrúžil. Čoskoro bolo jasné, že keď chcem mnohé veci skutočne pochopiť, musím sa pozerať na to, ako vznikli. Človek je totiž disciplinovanejší, keď chápe dôvody, pre ktoré udržiava určité tradície, než aby ich iba mechanicky opakoval. Ak chcete príklad, tak ranný beh robíte s vedomím, že si zvyšujete či udržiavate kondíciu. Keby ste mali iba vstať a zabehnúť si svoje, veľmi rýchlo na to „zabudnete“. Podobne je to v tomto prípade.

O zdrojoch

Jediným problémom boli zdroje. Kým som sa zorientoval v tom, aké knihy skutočne potrebujem, narážal som často na síce pekne vyzerajúce, aj celkom dobré napísané, no stále iba….hmm, bulšity. Aby ctený čitateľ pochopil: zmätok v mužskej kultúre vyplývajúci z rozvoľnenia dlho platných nepísaných pravidiel trvá už pomerne dlho, prinajmenšom dekádu. Za tú dobu sa veľa ľudí rozhodlo chopiť šance a presadiť svoj pohľad na celú vec, častejšie však jednoducho zarobiť balík. Do prvej kategórie sa často radia kresťanskí spisovatelia, do druhej prakticky všetci ostatní. Výnimky skôr potvrdzujú pravidlo a nachádzajú sa na oboch stranách. Napríklad asi najznámejší web Art of Mannliness, ktorý na tom síce zarába, ale poskytuje priestor kvalitným autorom a užitočné rady bez podsúvania akýchkoľvek ideológií a zväčša i bez náboženstva.

Problém s oboma druhmi kníh je, že málokedy pracujú s realitou. Tá je totiž často pomerne nudná na vysvetľovanie, trvá dlho ju pochopiť a tak sa nedostavuje onen slastný pocit osvietenia, ktorý nám takmer na každej strane poskytujú zmienené knihy. Je jednoduchšie si prečítať, ako by som mal v niektorých situáciách reagovať, než si zdĺhavo rozobrať štruktúru vlastnej osobnosti a nakoniec aj tak zistiť, že takto reagovať jednoducho nikdy nebudem a musím nájsť iný spôsob. Nikde sa nedočítate, že ak sa vo vás nedá dorezať agresivity, tak sa jednoducho nikdy nezastanete utlačovaného v autobuse. Čo to všetko má spoločné s nadpisom?

Romantický ideál

Objavíte ho pomerne ľahko. Už heslá ako „moderný rytier“, „každodenný hrdina“ a podobne by mali varovať váš zdravý rozum. Priznám sa, občas ich v textoch spomeniem aj ja v podobe akéhosi synonymického zveličenia, snažím sa v článkoch byť realistický. Problém s ideálmi, romantickými zvlášť, býva ten, že sa nedajú naplniť a môžu vám značne skresliť vnímanie reality. Byť moderný rytier a obracať sa po rytierske ideály do minulosti znie síce lákavo, ale iba do okamihu, ako si o tejto kultúre skutočne niečo prečítate. V jednej knihe pre „moderných rytierov“ som našiel ako jedno kritérium „mužný, tvrdý pohľad“. Chcete vedieť, ako ho v stredoveku taký obrnený bojovník získal? Prežil niekoľko tvrdých bitiek a množstvo šarvátok. Dámy jeho mužné oči iste obdivovali, kým nezistili cenu. Po takých zážitkoch totiž veľa rytierov trpelo tak závažnou post-traumatickou stresovou poruchou, že museli do konca života používať drevený riad. Zložili sa už pri zvuku kovu cinkajúceho o iný kov. Toto sa dočítate dokonca aj v popularizačnej knihe, ale v ničom pre „moderných rytierov“.

Všetko hneď

Aby bolo jasné, ideály sú veľmi dôležité. Ukazujú nám bezchybný stav, ku ktorému by sme mali ašpirovať, no súčasne do toho musíme ísť s vedomím, že ho nikdy nedosiahneme. Hodnota je v tom, ako blízko sa nám podarí k nemu dostať.

Podrobnejšie sa tomu venujeme v článku O Pravdivých Cestách ku Zmene.

Kým v minulosti (dokonca ani nie tak vzdialenej) bol toto v podstate bežne známy fakt a tak sa k nemu pristupovalo, v moderných časoch nám to akosi vypadlo z programu. V kombinácii s kultúrou rýchlej spotreby, rýchlych kariér a rýchleho úspechu sme vytvorili skvelé podhubie pre všeobecnú frustráciu zo seba samého. Už som prestal počítať prípady, keď som musel niekomu vysvetľovať, že naučiť sa etiketu, zžiť sa s ňou, získať kondíciu a atletický výzor, vytvoriť si celý nový spôsob života, to všetko sa nedá získať za rok bez ohľadu na osobnú disciplínu. A to nehovorím o vzdelávaní, ktoré sa nikdy nekončí. Väčšina mužov, ktorá sa do tejto našej subkultúry dostane, však má pocit, že keď nedosiahne rýchlo viditeľné výsledky, niečo robí nesprávne. No nie je to pravda (dobre, občas to je pravda; každý asi poznáme taký prípad, keď sme si z nejakého kamaráta dávali hlavu do dlaní). Práca na sebe sa nikdy naozaj nekončí, s rastúcou náročnosťou sa dokonca spomaľuje. Keď k tomu ešte máme pred očami aj onen vysnívaný ideál podporovaný takým množstvom rozumne sa tváriacej literatúry sľubujúcej zázraky, nastáva často frustrácia a kopa chlapov sa na to nakoniec jednoducho vykašle. Mohli by sme mávnuť rukou a povedať, že nemali dosť vôle, ale do toho bodu môže dospieť každý z nás.

Rada na záver

Moja rada – za ktorou sú desiatky kníh a roky snahy – znie: Než zo seba budete chcieť vytvoriť „pravého muža“ (nech už ten pojem chcete naplniť čímkoľvek), najskôr sa snažte stať sa dobrým človekom. Používajte literárne návody ako mapu, čo všetko by ste si mali preštudovať. Vzdelávajte sa, snažte sa poznatky pretaviť do praxe a získavajte skúsenosti. Choďte svojim tempom. Ak zlyháte, analyzujte to, poučte sa, napravte prípadne škody a skúšajte to znova. Nikto učený z neba nespadol a všetci sme už zlyhali (mne samému sa zadarilo aj zopár monumentálnych prúserov). Úprimne premýšľajte nad sebou, svojimi vlastnosťami. Spoznajte sa a prispôsobte snahu realite. Zmeňte, čo môžete, a to, čo nemôžete, obráťte vo svoj prospech. Ako silný introvert asi nikdy nebudete majstrom tzv. small-talku, ale váš vnútorný život vám umožní lepšie spracovávať skúsenosti. Keď zvládnete toto, budete vedieť presne, ako sa z vás má stať poriadny muž. A bez toho, aby ste len fejkovali veci z návodu v pochybnej knihe.

Ak by ste niečo radi doplnili alebo konštruktívne skritizovali, neváhajte tak urobiť na konci článku alebo na našom Facebooku.

Fotka od Samuel Zeller na Unsplash.com


Manners Logo

Svet ženú vpred v istom období nové myšlienky, inokedy sa ľudstvo obracia do minulosti, aby v nej našlo pevnú pôdu pod nohami – tá sa s rýchlym spoločenským vývojom často stráca. Jednou z tých zabúdaných súčastí ľudstva je skutočné gentlemanstvo. Skutočné v tom, že sa netýka len obliekania a ovládania etikety, ale vyznačuje sa najmä morálnou konzistentnosťou, spôsobom uvažovania, sebadisciplínou, neustálnym zdokonaľovaním ducha aj tela či kultúrnou úrovňou.