Raz za čas idem na taký bootcamp, kde nad vami stoji tréner a kričí, aby ste urobili viac drepov a kľukov, až kým nemáte pocit, že “zdochnete”. Potom si doma tri dni nesadnete na toaletu.

Je to skvelé. Milujem to.

Pár ľudí medzi cvičeniami odbieha kontrolovať telefón. Akožée, fakt neviem, čo mohli kontrolovať. Email? Instagram? Snapchatujú si spotené pazuchy, nech všetci vidia … ? Fakt neviem.

No, pointa je, že boli na telefónoch.

A tréner sa nasral, kričal na nich nech ich dajú preč a my všetci okolo sme tam len tak čudne stáli v blbej chvíľke.

Toto sa stalo ešte niekoľkokrát a mal som také nutkanie spýtať sa ženskej prilepenej k telefónu:
“Fakt máš niečo tak dôležité, že to nepočká 30 minút? Liečiš tým čo robíš rakovinu?”

Poznámka pre čitateľov: zlý spôsob ako si hľadať kamošov.

Bol som nasratý. Ale kašľať na nich. Mal som pocit, že hovorím za všetkých, čo si to v tichosti mysleli”

Neskôr, v ten deň, som sedel s boľavým zadkom na hajzli a premýšľal nad spomínaným incidentom. Pýtal som sa sám seba: “Prečo ma to tak veľmi sere? Prečo mi vadí, keď ideme s frajerkou po ulici a ona vytiahne telefón? Prečo neznášam ľudí, ktorí si nahrávajú polovicu koncertu?”

A som ja vlastne iný?

Nie nie som. Všetci bojujeme s touto lásko – nenávisťou k našim telefónom. Každý rok sme k ním viac a viac prilepení. A každý rok nás to viac a viac serie. Prečo je to tak?

závislosť na informáciach
  Závislosť na informáciach existovala aj v minulosti

Nedostatok Pozornosti 

Ak sa zamyslíš, jedinú vec, ktorú vlastníme v našich životoch, je pozornosť. Majetok mať nemusíme. Naše zdravie a telo je ohrozené. Vzťahy sa môžu rozpadnúť. A tak isto môže zmiznúť náš intelekt či pamäť.

Ale možnosť vybrať si, na čo sústredíme – to nám ostane vždy.

Bohužiaľ, s dnešnou technológiou, naša pozornosť je rozptyľovaná viac ako kedykoľvek predtým.

Cal Newport, vo svojej knihe Deep Work (hlboká práca) zdôrazňuje, že schopnosť sústrediť sa na jediný projekt, myšlienku alebo úlohu, je jednou z najdôležitejších dovedností k dosiahnutiu úspechu v informačnom veku.

Ja by som to ešte doplnil. Povedal by som, že schopnosť sústrediť sa na to, čo potrebujeme, je kľúčom k šťastnému a zdravému životu. Všetci sme mali také dni (možno aj mesiace, či roky), kedy sme sa cítili mimo vlastnej reality.

Aby sme boli zdraví a šťastní, musíme mať pocit, že máme nad sebou kontrolu a dokážeme efektívne využívať naše schopnosti a talent. Aby sme to dokázali, musíme mať pod kontrolou našu pozornosť.

Myslím si, že to je dôvod, prečo som naštvaný na telefóny. Tieto tréningy sú brutal ťažké. Vyžadujú si nie len fyzickú disciplínu ale aj mentálnu. A dať si pauzu každých 10 minút, len preto, že potrebuješ poslať email šéfovi alebo fotku priateľovi, to mi je proti vôli.

Ak má niekto problém s pozornosťou alebo s ovládaním a sústredením sa na svoje okolie znamená to, že jeho pozornosť je znečistená.

A s prívalom inteligentných zariadení a internetu, ktoré sú dostupné prakticky všade je viac než dôležité, aby sme si to uvedomovali.

To je ten dôvod prečo sme rozčúlení, keď niekto pred nami začne počas večere textovať, vytiahne telefón v kine alebo kontroluje emaily miesto sledovania zápasu.

smartfóny Rovnako ako fajčenie poškodzuje pľúca pasívnym fajčiarom, tak aj smartfóny vplývajú na pozornosť ľudí okolo nás. Nútia nás stopnúť rozhovory a zbytočne zdvojnásobovať myšlienky. Spôsobí to, že sa odtrhneme od myšlienok a zabudneme, čo dôležité sme chceli povedať.

Porovnávanie s fajčením nekončí. Existujú dôkazy, ktoré naznačujú, že používanie smartfónov z dlhodobého hľadiska poškodzuje našu pamäť a pozornosť. Ďalej poškodzuje naše zdravie, uvoľňuje dopamín a obmedzuje mozgové funkcie. Používanie telefónu poškodzuje schopnosť nášho mozgu dlhodobo fungovať, a to len preto, že si potrebujeme odfotiť jedlo, ktoré sme si objednali. 

Teraz to môže vyzerať, že preháňam. Že som mal proste blbý deň v telocvični a potrebujem sa každému zdôveriť.

Ale vážne. Myslím si, že nás to zasahuje viac, než si myslíme.

Všimol som si, že je pre mňa napísanie článku oveľa komplikovanejšie ako to bolo niekedy. A to nie len preto, že pribudlo v mojom živote množstvo nových rozptýlení. Jednoducho mám pocit, že už nedokážem mať dostatočne pod kontrolou svoju pozornosť. Bližšie sme sa bavili na túto tému pozornosti aj v tomto článku.

A to ma vcelku desí. Nie je to o tom, že by som neznášal tú ženu v telocvični, ktorá nevydrží 10 minút bez toho, aby si skontrolovala správy. Neznášam, že ja som tá osoba, ktorá nedokáže vydržať 10 minút bez pozretia správ. Vlastne ani ja sa neviem dokonale sústrediť na jednú vec, ak ma dokáže rozptýliť používanie telefónu druhou osobou.

A som si istý, že v tom nie som sám.

Poznám niekoľko ľudí, ktorí sú neuveriteľné nervózni, keď nemôžu skontrolovať novinky na sociálnych sieťach. Opýtal som sa ich, že prečo majú neustále nutkanie čumieť do telefónu. Majú jednoducho pocit, že keď nedostanú všetky informácie tak zlyhajú.

Niektorí kamoši dokonca nevydržia dopozerať film (alebo dokonca epizódy seriálu) bez toho, aby vytiahli telefóny. Alebo sú takí, ktorí nejedia jedlo bez toho, že by nemali vedľa taniera položený telefón.

Je to všade a stáva sa to sociálnou normou. Zhoršená pozornosť sa stáva normálnou, sociálne prijateľnou a my všetci za to platíme.

Budúcnosť 

smartfóny

Mám sen, priatelia. Sen o svete, v ktorom ľudia vedú dlhé nudné rozhovory bez toho, aby sa museli uspokojovať cez plastovú obrazovku telefónu.

Mám sen o svete, v ktorom si ľudia uvedomujú nie len limity svojej pozornosti, ale aj to, že ich nepozornosť vplýva na druhých a svietiace mobily v kine zabíjajú dramatické scény.

Mám sen o svete, v ktorom smartfóny slúžia nám a nie my im.

Mám sen o svete, v ktorom si ľudia uvedomujú, že pozornosť je dôležitý zdroj, o ktorý je potrebné sa starať, obnovovať, budovať a ochraňovať rovnako ako o svoje telo či vedomosti.

Mám sen, v ktorom sa táto pozornosť vzťahuje na okolitý svet, priateľov, rodinu a poznanie, že neschopnosť sústrediť sa nie je škodlivá len pre nás, ale zároveň to vplýva aj na naše vzťahy a ich udržanie.

Mám sen, že si ľudia počas toho ako robím “angličáky”  nekontrolujú telefóny.

A aký sen máte vy? Zapojte sa do diskusie pod článkom aleba na našom Facebooku.

Zdroj: Kniha Carl Newport, Deep Work