Skúmanie pozostatkov novými metódami začína meniť naše predstavy o minulosti. Vedci z pozostatkov mačky nájdenej na Cypruse zistili, že mačka nebola domestikovaná pred 4000 rokmi, ako sa súdilo, ale oveľa dávnejšie. S ďalším borením mýtov prišli rakúski vedci. Tí zanalyzovali kostry dvoch rôznych typov gladiátorov myrmillos a retiariae, ktoré boli nájdené v antických hroboch, blízko tureckého Selsuku. Výskumy 70 – tich pochovaných gladiátorov ukázali, že ich strava sa prevažne skladala z jačmennej kaše, fazule a sušeného ovocia. Táto vegetariánska, tak trochu mdlá a jednotvárna strava, dávala síce gladiátorom dostatok energie, ale tiež ich robila tučnejšími.

Rakúski paleontropológovia toto svoje tvrdenie opierajú o výsledky získané metódou, ktorá sa nazýva elementárna mikroanalýza. Tá dokáže určiť, ako sa človek stravoval počas života. Za prítomnosti detekčného zariadenia (sonaru) zo zbytkov buniek stanovili chemické koncentrácie látok. Prítmonosť prvkov a ich koncentrácia v týchto pozostatkoch vypovedá o tom, aké množstvo mäsa, rýb, obilia a ovocia mali bojovníci vo svojom jedálničku. Pravidelná strava, či už mäsitá, alebo rastlinného pôvodu zanecháva akýsi „otlačok“ odpovedajúceho množstva zinku a stroncia v bunkách kostného tkaniva. Diéta založená na vegetariánstve zanecháva po sebe typickú stopu v podobe vysokej hodnoty stroncia a nízkej hladiny zinku, a práve to predalo dôkaz o tom, že v antických „továrniach na zabijákov“ boli gladiátori živení ako vegetariáni.

Voľba stravy nebola samoúčelná. Gladiátori bojovali väčšinou so zbraňami, a je logické, že strava, ktorá viedla k ukladaniu tukov poskytovala výhody. Umožňovala obaliť životne dôležité orgány vrstvami „sadla“, ktoré tlmily údery kopancov, a tiež svojmu nositeľovi poskytovali ochranu predovšetkým pred sečnými a reznými ranami uštedrovanými zbraňami zo strany protivníka.

Výskumníci tiež objavili dôkazy o tom, že zápasníci pili nápoje, ktoré obsahovali rastlinný popol. Takýmto spôsobom chceli podľa vedcov urýchliť hojenie rán a celkovú regeneráciu organizmu po zápasoch. “Rastlinný popol očividne konzumovali, aby dodali telu energiu, o ktorú prišli fyzickou námahou, a tiež podporili hojenie kostí,“ vyjadril sa Fabian Kanz z Viedenskej univerzity. „Bolo to rovnaké ako dnes, keď si dáme horčík a vápnik, napríklad vo forme šumivých tabliet, po fyzickej námahe,“ dodáva.

gladiátori, gladiátors, vegetarians, vegetariáni, www.pravymuz.sk, boj, výzva

Okrem vizáže gladiátorov sa zrejme popiera i další mýtus. Fabian Kanz, odborník na analytickú chémiu z Viedenskej univerzity spolu so súdným lekárom Karlom Grosschmidtom tvrdí, že hustota kostí u gladiátorov bola nezvyčajne vyššia, ako je bežné v dnešnej dobe. Je podobná tej, aká sa nachádza v kostiach dnešných trénovaných atlétov. To podľa nich vyvracia predstavu, že gladiátori v aréne nosili sandálky, ktoré mali upnuté k nohe koženými remienkami. Hustota kosti (chodidla) svedčí o tom, že gladiátori pobehovali v aréne bosí.

Klasické zápasy gladiátorov v dobe antického Ríma prebiehali tak, že bojovník myrmillo bol ozbrojený mečom, helmou a guľatým štítom a retiarus len jednoducho. Mal iba sieť a dýku, prípadne samnite s helmou so štítkom proti oslneniu a koženým krytom chrániacim jeho pravú pažu. Väčšinou boli gladiátori otroci, ktorí bojovali dobrovoĺne. Viťazi boli občas obdarovaní slobodou, väčšinou ale bojovali len za odmenu.

Takže je dosť pravdepodobné, že postavy skutočných gladiátorov mali od sexuálnej príťažlivosti veľmi ďaleko.

Zdroj: dailymail.co.uk