Žijeme v dobe kedy máme prístup k internetu, televízií, rádiu, novinám všetci – ak nerátame menšinové prípady. A preto sa k nám pochopiteľne dostáva veľké množstvo informácií, ktoré musíme triediť, aby sme sa nezbláznili. Ale tlak je obrovský. Populistickí politici nás zastrašujú teroristami a média nás dennodenne kŕmia správami, ktoré ich predávajú a v nás vyvolávajú strach. Toto nie je článok o tom, na koľko sú informácie pravdivé, ale je tu pár mýtov, ktoré stoja za prečítanie.

Najskôr základné rozdiely: 

Sériová vražda (serial murder): ak je čin spáchaný jedným alebo viacerými páchateľmi a sú pri nej zavraždené dve alebo viaceré osoby. Tieto vraždy sa dejú v rôznom čase na rôznych miestach, ale každá ďalšia vražda musí byť novou udalosťou

Záchvatová vražda (spree murder): ak je čin spáchaný jedným alebo viacerými páchateľmi bez „cooling off” periódy. Cooling off perióda je čas na premyslenie ďalších činov, emocionálne vychladnutie a prerušenie -érie v čase. To znamená, že vrah pácha vraždy v krátkom časovom intervale, v ohraničenej lokalite, ale miesta činu sú odlišné. Môže sa však objaviť na inom mieste znova za niekoľko mesiacov či rokov.

Masová vražda (mass murder): interpretácie toho termínu sa medzi odborníkmi líšia. Ale vo všeobecnosti masovú vraždu môže spáchať jeden alebo viacero páchateľov, ktorí usmrtia dve a viacero osôb na jednom alebo viacerých miestach počas jednej udalosti.

Mýtus 1: Masová vražda predstavuje štyri a viacero obetí

Od roku 2005 ziniciovala FBI stretnutie odborníkov, ktorý sa konečne zhodli na tom ako definovať sériového vraha. Bohužiaľ k jednotnej definícií masového vraha ešte nedošlo. FBI považuje za masového vraha páchateľa štyroch vrážd, federálny zákon podpísaný v 2013 Barackom Obamom páchateľa troch vrážd a niektorí odborníci, psychológovia a psychiatri uznávajú masového vraha už ak zabil dvoch ľudí. Ale logicky ak sa za sériovú vraždu považuje vražda dvoch a viacerých osôb, tak aj za masovú vraždu musí byť rovnako považovaná vražda dvoch a viacerých osôb. Takže za masového vraha by sa mal považovať jeden alebo viacero páchateľov, ktorý usmrtí dve alebo viaceré osoby na jednom alebo viacerých miestach behom jednej udalosti.

Mýtus  2: Počet masových vrážd rastie versus klesá

Nedá sa jednoznačne povedať či masových vrážd pribúda alebo sú dlhodobo štatisticky stabilným fenoménom. Nie je presne definované kto je to masový vrah. Okrem vyššie spomenutého problému sa názor odborníkov líši v tom, či sa za masovú streľbu považuje streľba na verejných miestach, alebo aj v rodinnom kruhu, či genocída, democída, politicída a teroristické útoky. Existujú teda dva názory na vývoj tohto fenoménu.

Výskyt masových vrážd sa nezvyšuje: zástanci tohto tvrdenia sa výhradne opierajú o dáta získané od FBI a interpretujú ich svojim vlastným uhlom pohľadu. Tieto dáta ukazujú, že od roku 1976 do 2011 došlo v USA k 672 prípadom masovej streľby, čo predstavuje 20 útokov za rok, počas ktorých boli usmrtené štyri a viac osôb. Niektorí odborníci však túto štúdiu kritizujú, pretože obsahuje aj vraždy v rodinnom kruhu a lúpežné prepadnutia, pri ktorých boli usmrtené štyri a viac  osôb, čo sú pomerne obtiažne zlúčiteľné činy z hľadiska motivácie a profilu páchateľa. Podľa forézného psychológa J. Meloy – a, bol rok 2003 s 30-timi útokmi najhorší a paradoxne 2001 najpokojnejší, pokiaľ do masových vrážd nezapočitávame teroristický útok z 11. septembra.

Výskyt masových vrážd sa zvyšuje: špecialista na trestné právo Peter Blair skombinoval data FBI s chýbajúcimi incidentmi, ktoré zaznamenali média. Došiel k záveru, že počet výskytu masovej streľby sa za posledných 20 rokov strojnásobil, pretože sa udialo 110 útokov, ale len 55% sa objavilo v štatistikách FBI, čo vysvetľuje tým, že vládne štatistiky zaznamenávajú iba incidenty, u ktorých bolo uzavreté vyšetrovanie. No táto štatistika nie je adekvátna, pretože analyzuje výskyt masovej streľby nie vraždy. V 20% týchto incidentov nebol zastrelený nikto a v 10% jedna osoba. Vo všeobecnosti to podľa štatistík vyzerá, že masové streľby s následkom masovej vraždy pribúdajú, ale nejedná sa o rovnomerný nárast. Ak sa pozrieme na fenomén masovej streľby z pohľadu celého storočia, môžeme vidieť, že:

  • masové vraždy tu boli vždy, mali odjakživa stúpajúcu a klesajúcu tendenciu, pričom ich počet významne stúpa v posledných rokoch
  • dlhodobo pribúdajú usmrtené osoby
  • pomerne dramaticky sa zvýšil počet zranených za posledných 20 rokov

Je to spôsobené dostupnejšími, modernejšími a ničivejšími zbraňami a vládnou legislatívnou snahou zakázať predaj poloautomatických zbraní v USA v 1994 – 2004, ktorý nedopadol úplne podľa ich plánu, pretože masových vrahov tento zákon neodradil a našli si vždy iný spôsob (výroba vlastných zbraní, výbušnín …)

Síce za posledných 10 rokov významne nenarástol počet incidentov, ale počet zranených sa späťnásobil.

Mýtus 3: Je lepšie zbrane zakázať versus povoliť

Zbrane zakážeme: v roku 1994 bol prijatý federálny zákaz predaja vybraných poloautomatických zbraní, ktorý nadväzoval na zákaz z roku 1989 pre niektoré zbrane zo zahraničia a bol svojou dĺžkou účinnosti jasne definovaný na 10 rokov teda do roku 2004.Tento druh zbraní sa v USA vyskytuje u približne 50 % prípadoch masovej streľby na verejnosti. Podľa viacerých štúdií nemal zákaz poloautomatických zbraní prakticky žiaden významnejší vplyv na vývoj násilnej trestnej činnosti, vrážd a masových útokov. Masové vraždy pribúdali ako aj počet obetí, pretože podobné zákazy na tento typ jedincov neplatí. Dokážu si zbrane obstarať inak, vyrastajú v prostredí, kde také zbrane už dávno boli, sami už dlho také zbrane mali a pod. Avšak tento zákaz, výrazná podpora preventívnych programov, posilnenie polície  spôsobili, že sa znížil počet vrážd spáchaných strelnou zbraňou v období 1993 – 2004 o 36 % a počet prípadu ublížení na zdraví sa v dôsledku strelného poranenia znížil dokonca o 69 %.

Zbraň do každej domácnosti: tento zákaz však priniesol ešte jeden významnejší fenomén. Kedže si Američania zakladajú na demokracií, pochopili zákaz predaja poloautomatických zbraní ako ohrozenie ich práva na vlastnú obranu a začali vo veľkom kupovať iné typy strelných zbraní. V USA, kde žije 318 miliónov obyvateľov, bolo v roku 1995 evidovaných 200 miliónov strelných zbraní, zatiaľ čo v roku 2012 ich už bolo 300 miliónov a dnes sa predpokladá, že priemerne vychádza zbraň na jedného obyvateľa, a to i kojenca, seniorov, mentálne retardovaných a nepohyblivých jedincov. Takže predaj iných zbraní narástol za 15 rokov o 50 %.,

Mýtus 4: Masovým vraždám nie je možné predchádzať

Americký odborník na masových vrahov James Alan Fox tvrdí, že by sa museli urobiť extrémne kroky, aby sa eliminovali rizika spojené s masovou vraždou, ktoré nie sme schopní alebo nechceme prijať, keď že žijeme v spoločnosti, kde je sloboda tak vysoko cenená a masová vražda je cenou za tento život. Lenže Amerika nie je jedinou slobodnou krajinou a v oblasti masových útokov na verejnosti predstavuje v počte výskytu 70 % diel z celej planéty. Takže čisto o slobode to nebude. Ďalej ak by sme to robili podľa tvrdenia Alana Foxa a kontrolovali každého kto sa správa podozrivo mohlo by to byť dvojsečnou zbraňou – napr. komunizmus. Ďalší príklad je priamo z USA. Zákon Megan`s Law z roku 1994, známy tiež ako „Sexual Offender (Jacob Wetterling) Act” ukladá orgánom činným v trestnom konaní povinnosť sprístupniť verejnosti informácie o sexuálnych delikventoch a je v právomoci každého štátu ako s týmito informáciami naloží. Bohužiaľ stalo sa už viackrát, že vďaka tomuto nariadeniu bol nejaký sexuálny delikvent doslova „preventívne” zavraždený rodičom, ktorý chcel ochrániť vlastné dieťa pred susedom majúcim na dvore ceduľu „sexuálny predátor.” Podľa tohto zákona môže byť v takomto registri nie len pedofil s kriminálnou históriou, ale aj jedinci za sexuálne obťažovanie či exhibicionizmus. Ukázalo sa, že tento zákon neznížil počet sexuálnych činov ani neodradil páchateľov od sexuálnej delikvencie. Skôr ich to priviedlo k strate domova, neschopnosti nájsť si prácu a narušeniu sociálnej adaptácie.

Čo môžeme urobiť:

  • vyvíjať maximálne úsilie o včasné, cielené a preventívne vyhľadávanie: najúčinnejším nástrojom v boji proti kriminalite, sociálnym, patologickým a niektorých psychopatologickým javom je systémová prevencia, efektívna práca s informáciami, komunikácia a preventívne vyhľadávanie takýchto jedincov.
  • vyvíjať maximálne úsilie o včasnú a komplexnú (klasickú a prípadne alternatívnu) terapiu: čo sa nerieši v detstve, s tým je problém v dospelosti. U masových vrahoch je často na konci pomyselného vývojového reťazca jedna alebo viacero navzájom prepojených poruch osobností. U rady jedincov tak cesta masového vraha obrazne povedané začína už narodením.
  • vyvíjať maximálne úsilie o previazanú následnú starostlivosť: nie len o pacienta, ale aj o jeho opatrovateľov a vytvárať komunitné plošné dostupné programy v malých i veľkých mestách. Rovnako podporovať opätovný návrat jedincov z výkonu trestu a dôsledne ich kontrolovať. Zároveň lepšie a efektívnejšie financovať „starostlivosť o duševné zdravie”.
  • byť dôslednejší v oblasti resocializácie a trestu: maximálne chrániť spoločnosť pred jedincami, ktorí sú nenapraviteľný a nevyliečiteľný. Nepozerať na výkon trestu ako na komfortnú náhradu s opatrovateľským servisom, ale ako na korekčné opatrenie, ktoré má nesocializovať a vzdelávať
  • systémovo vzdelávať a viesť verejnosť k väčšej účasti na liečbe: väčšia angažovanosť v sociálnych problémoch a vyvracať zažité mýty objektívnymi zrozumiteľnými informáciami. Pracovať s deťmi už na školách, rodičom poskytovať širšie informačné zázemie a možnosť spolupráce. Celkovo efektívnejšie spolupracovať s informáciami.

Mnohonásobné vraždy sa odohrávajú všade na svete a v istom zmysle slova sú zrkadlom chorej spoločnosti. Len zriedka sa vyskytujú v tých častiach sveta, v ktorých vládnu diktátori či zhubné politické systémy. Tam je často masovým vrahom spoločenský systém. Napríklad v Severnej Kórei bol najväčším masovým vrahom za posledných šesťdesiat rokov komunistický režim. Podľa odhadov tam bolo v rokoch 1948-1987 v rámci democídy, politicídy a genocídy zavraždených viac než 3,5 milióna ľudí. Ale máme tu aj iné zrovnanie. Detailná analýza v 38 zemiach sveta za obdobie takmer 205 rokov (od roku 1964 až do roku 2010), ktorá urobila organizácia ACIA, odhalila, že v USA je približne rovnako masových útokov na školách ako vo zvyšných 36 zemiach sveta, a to aj napriek tomu, že predstavuje iba 10 % populácie všetkých týchto porovnávaných zemí dohromady. Čína má viac než 4 x viac obyvateľov ako USA a napriek tomu má takmer 15 x menej týchto útokov.

Masoví vrahovia oproti sériovým vrahom bývajú často uzavretí, nedávajú navonok svoje emócie a názory, a preto je ich ťažké identifikovať. Nemajú ani prejavy a patologické javy ako sériový vrahovia – napr. ubližovanie zvieratám, agresivita k dospelým, pyrománia, kompulzívna masturbácia a iné prvky chovania.

A čo si myslíte o tejto téme vy?

Zdroj: Všetky informácie sú z veľmi dobrej knihy od Andreja Drbohlava: Psychologie masových vrahú, přiběhy temné duše a nemocné spoločnosti, Praha: Grada , ISBN 978-80-247-5599-1