Vo všeobecnosti sa dnešné svetre vyvinuli z toho, čo bolo kedysi pánska módna bielizeň. Tieto pletené odevy boli pôvodne nočnou košeľou, nosenou počas spánku alebo počas dňa pod vonkajšími vrstvami oblečenia.

Nočné košele sa vyrábali v Nemecku a Anglicku a predávali sa v obrovských číslach v Nórsku v 17. a 18. storočí. Boli väčšinou jednofarebné, pletené s obráteným vzorom a niekedy zdobené výšivkou. Nosili sa pod oblečením na ohriatie. Noc si niekedy spájali aj s večným spánkom, a preto pridávali na nočnú košeľu motívy na ochranu, vzkriesenie a večný život. Ochranné symboly zahrňovali osem-cípe hviezdy (tiež nazývané osem – cípe kvety).

Nórske svetre majú tieto spoločné znaky:

  • sveter je pletený v dvoch alebo viacerých farbách
  • spodná časť svetra je upletená v jednej farbe ( v 10 až 25 cm dĺžke)
  • štvorcový alebo okrúhly výstrih
  • pulóvrový štýl, hoci niektoré mali na prednej strane rozpárky

Nórske svetre boli pletené do okrúhla. Zo začiatku si pletenie svetra vyžadovalo 6 a viac pletacích ihlíc. Prvé ihlice boli vyrobené z dreva, odtiaľ ten názov Pinnie, čo v nórštine znamená vetvička. Neskoršie pletacie ihlice boli vyrobené z ocele, mosadze a (oveľa neskôr) plastu. Okolo roku 1935 bola vynájdená kruhová ihlica (rundpinne).

Marius svetre 

nórsky sveter Marius

Marius sveter bol navrhnutý v roku 1953  Unnou Søiland a v tom istom roku predaný do Sandnes Wool továrni ako návod na vzor ručne pleteného svetra. Dnes je známy ako najpredávanejší a naj pletenejší sveter v Nórsku. Je nórskou ikonou, ktorá vypovedá o nórskej láske pre outdoor vo voľnej nórskej prírode.

Dizajnérka UNN Soiland sa zapísala do histórie navrhnutím nových vzorov a použitím vlny so svetlými farbami, čo bolo na tu dobu veľmi neobvyklé. Tým sa stali “nórske svetre” veľmi módnymi, prenikli do zahraničia a stali sa populárnym konceptom po celom svete.

Unn Soiland Dale dostala zlatú Kings Medal of Merit (nórsku kráľovskú medailu za zásluhy) za celoživotnú priekopnícku prácu v rozvoji nórskej tradície ručného pletenia a spopularizovanie nórskej vlny na medzinárodnej úrovni.

Fanatrøye –  Fana sveter

fana sveter

Charakterizujú ho pruhy v kontrastnej farbe. Na ramenách sú typicky kvety, na leme alebo manžetách šachovnicové vzory. Sveter pochádza a je pomenovaný po oblasti Fana nachádzajúcej sa neďaleko Bergene na západnom pobreží. Bol extrémne populárny v období medzi dvoma svetovými vojnami vo východnom Nórsku. Vo východnom Nórsku je nazývaný Kleiva sveter podľa Rodkleiva lyžiarského svahu nachádzajúceho sa na severe Osla. Rodkleiva bola dejiskom niektorých udalostí počas zimných olympijských hier, takže Kleiva (alebo Fana) sveter sa čoskoro stal celosvetovým favoritom.

V minulosti vo Fane nosili muži pruhované svetre každý deň. Svetre na špeciálne príležitosti mali podobný štýl úpletu s bielou vlnou. Rovnako ako pruhovaný sveter, mal biely sveter látkové lemovanie, strieborné alebo cínové gombíky. Ženy vo Fane nosili zelený alebo červený sveter (červený až do 1 900, zelený do 1 930) pod živôtikom s ľudovým odevom.

Islender – Islandský sveter

islander sveter

Je charakteristický opakujúcimi sa vzormi s malými alebo veľkými motívy. Ak má sveter veľmi malé motívy ako samostatné X alebo malé pruhy ide o sveter nazývaný v Nórsku Islender. Tieto svetre boli sériovo vyrábané na Faerských ostrovoch (patriacim Dánsku) a exportované od 1 800. Často boli vyrábané komerčne – boli ideálne pre rybárov, poľovníkov, lovcov a dokonca aj polárnych bádateľov.

Prvé dve firmy v Nórsku, ktoré plietli svetre islandského štýlu boli Devold v Alesunde a Peterson & Dekke blízko Bergenu. Vytvorili tiež svetre s malými jednoduchými motívmi. Tieto sa volali sponsetrøyer a boli vyhradené na prácu na zemi alebo mori.

Eskimos – svetre s okrúhlym sedlom

eskimos sveter

V roku 1930 navrhla Annichen Sibbern “Eskimo”, sveter so vzorovaným, okrúhlym sedlom. Inšpiráciou jej boli korálkové sedlá, ktoré sú súčasťou grónskych národných krojov. Kostýmy videla v nórskom filme nazývanom Eskimo. Jej dizajn bol veľmi populárny medzi ženami, ktoré plietli ručne na stroji. Tento dizajn oživila UNN Soiland Dale v roku 1950.

Od roku 1950 boli svetre v štýle Eskimo tak populárne, že aj na klasické Setesdal a Fana svetre pridali okrúhle sedlá.

Profil dizajnérov 

UNN Soiland Dale (1926 – 2002) začala v roku 1952 ako dizajnový poradca pre Sandnes Woolen Mill. Jej prvý dizajn ručne pleteného svetra bol vyššie spomínaný Eskimo s okrúhlym sedlom.

V roku 1953 začala jej vlastný biznis, Lillunn sport (teraz Lillunn Design) a zamestnala pletárky na export. V tom čase bol Lillunn najväčší súkromný vývozca pleteného oblečenia v Nórsku. Zamestnával viac ako 800 pletárok.

Pre Sandnes vymyslelal 25 nových vzorov. Existovalo množstvo vzorov, ale najviac ich zatienil Marius sveter (1954). Sveter bol pomenovaný podľa Mariusa Eriksena, šampiónskeho lyžiara. Marius dostal ako tvár svetra 300 nórskych korún (34€) a UNN obdržala 100 korún (11€) za navrhnutie svetra.

Solveig Hisdal je oceňovaná hlavná návrhárka pre Olean A / S, svetrovej spoločnosti, ktorá je presvedčená o tom, že biznis je skôr o kultúre ako o svetroch. Spoločnosť založil v roku 1992 Signe Aarhus, Kolbjørn Valestrandom a Hildegunn Møsterom. Prvý rok používali tradičné geometrické vzory. Potom pridali Olean s jej živými farbami a bohatými kvetinovými vzormi. Často vychádza z farieb a tvarov damašku a brokátu používaných v krojoch, rovnako ako vzory v prírode a v umení iných kultúr. Používa tradičné nórske vzory, i keď nie tradičný štýl pletenia.

Nórske svetre sú zaujímavým módnym prvkom. V tomto období sú už dostupné pre každého vo všetkých možných vzoroch. Zabezpečte si aj vy takýto dizajnérsky kúsok a určite nezapadnete. Ak nie na bežné nosenie do mesta, tak na oživenie lyžiarskeho či snowboardového outfitu.

doc_65_5_v2

 

Zdroj: http://norwegiantextileletter.com