Keď som si v puberte vizualizoval dospelosť, desila ma jedna vec – byrokracia.
Všetky tie papiere, podmienky, živnosť, firma, sporiace účty, hypotéky, nejaké piliere. Nerozumel som tomu a chcel som sa tomu vyhnúť.
Iste, časom som vyzrel a postavil sa týmto veciam čelom. No čím som starší, tým viac som prekvapený nutnosťou papierovať všetko, na čom sa s niekým dohodnem.
Áno, rozumiem, prečo podpisujem zmluvu s bankou. Rozumiem, o čom zmluvy sú. Nechcem spochybňovať ich dôležitosť.
Napriek tomu si však myslím, že istým spôsobom nám uberajú radosť zo života. Vysvetlím.
Vieš, prvýkrát v živote som si vyskúšal korporát. A nebola to skúsenosť, ktorú si chcem tak skoro zopakovať. Zmluva postavila profit nad morálku. A zrazu som mal zviazané ruky. Darmo som chcel robiť robotu najlepšie ako viem, keď podľa papiera som sa mal „povyšovať“ nad ľudí, ktorí vedeli oveľa viac, než človek nadomnou.
Nie, vďaka. Stratil som chuť do práce, chodil som ako mátoha. Všetka radosť zo života, ktorú som nadobudol mesiace predtým, bola zrazu fuč. Papier mi nedovolil byť mnou.
Tie najlepšie spolupráce v mojom živote vznikli a dodnes mnohé trvajú na chlapskom slove. Jednoducho sme si ako muži podali ruky a charakter nám nedovolil urobiť inak. Peniaze vždy prišli na čas. Ešte aj vtedy, keď do hry vošiel vzájomný konflikt. Žiadna papierová dohoda mi nezakazovala vyjadriť svoj názor, žiadna papierová dohoda mi nezaručovala nejakú výpovednú lehotu. A napriek tomu tieto spolupráce dokázali vydržať roky. Aj počas najhoršieho.
Deje sa to. Ľudia neplatia dlhy. Manželia sa podvádzajú. Biznis partneri si vrážajú dýky do chrbta. Záruky na tovar? Koľkokrát vyhoveli tvojej reklamácii?
Aj mne sa to stalo. A nie raz. Pravdou však je, že v týchto prípadoch by ma asi žiadna zmluva nezachránila. Mám v rukách hneď niekoľko zmlúv, ktoré deklarujú, že sa určité veci jednoducho nemôžu stať. A stali sa. Ľudia si nájdu spôsob.
No aj tak mi to vyhovuje. Pracujem vďaka tomu už len s ľuďmi, ktorým dôverujem. Ak prídem o pár stoviek eur, nepoteší ma to. No nebudem sa oberať o radosť a slobodu.
Proste si povieme, ako to bude. Podám ti ruku, napijeme sa a ideme sa pustiť do práce. Ja svoju dohodu dodržím. A ty? To je na tebe. Ja to neovplyvním. Žiadnou zmluvou.
Pochopil som totiž, že nad niektorými vecami jednoducho kontrolu nemám. A toto vedomie ma oslobodilo.
Možno na mne zarobíš pár stoviek. No stratíš šancu pracovať ďalej s človekom, ktorý bol pripravený držať slovo. A takých tiež veľa nie je.
Martin Bohunický – Bol som ten typický nesebavedomý chlapec, ktorý sa nebral vážne, preto nikto nebral vážne ani mňa. Viem že tam, kde som bol ja, sú dnes desaťtisíce mužov. Drieme v nich veľký potenciál, no nedokážu sa prejaviť. Nikdy nie je neskoro začať. Pridaj sa ku mne a poďme sa stať spolu lepšími mužmi.
Zdroj: gentlemani.sk
Pridaj komentár